Náš bojovník
Martinko

Martinko sa narodil v marci roku 2013. Doma ho už čakali veľký brat Miško a milujúca sestrička Ninka. Pôrod prebehol bezproblémovo plánovanou sekciou.

V štvrtom mesiaci si však mamina všimla, že milé tiché bábätko sa nevyvíja úplne tak, ako jeho dvaja živí súrodenci. Začala chodiť po vyšetreniach a rozbehol sa kolotoč. Najprv vyšetrenie u neurológa, následne intenzívna rehabilitácia Vojtovou metódou potom v roku potvrdenie bolestnej diagnózy – detská mozgová obrna. Lekári potrebovali zistiť príčinu, aby niečo neprehliadli, tak Maťko absolvoval sériu rôznych vyšetrení, nevynímajúc CT mozgu a lumbálnu punkciu. Konečný záver znel, že jeho stav spôsobil prenatálny cytomegalovírus – teda herpetická viróza počas tehotenstva, ktorá sa síce na matke prejavila len krátkym nachladnutím, ale jemu spôsobila doživotné poškodenie mozgu. Lekári upozornili, že tento vírus napáda okrem iného aj sluch, ale to sa u Maťka nepotvrdilo.

Maťo dostal hneď od začiatku Čierneho Petra – druh jeho DMO sa volá spastická kvadruparéza – teda poškodenie všetkých štyroch končatín v kombinácii so slabým svalstvom na chrbte. K tomu má problémy aj v orofaciálnej oblasti, takže kŕmenie bolo od začiatku veľmi komplikované a zdĺhavé. Ale nebol to dôvod to vzdávať. Po 6 rokoch intenzívnych terapií a cvičení Martin urobil svoje prvé kroky. Bolo to ako zázrak!

Ale zdĺhavý boj pokračoval… V desiatich rokoch sa uňho zistila totálna hluchota na jednom ušku – predsa len si zákerný CMV vírus vybral svoju daň aj tu! Aby toho nebolo málo, pár týždňov po tomto zistení Maťko mal svoj prvý epileptický záchvat. Naštastie tento sa zopakoval už len raz, takže oficiálne Martin neberie žiadne antiepileptiká, ktoré by pribrzdili už aj tak pomalý rozbeh vpred.

V súčasnosti, keď má skoro 13 rokov, je jeho stav nasledovný – Maťo vie prejsť pár krokov, ale je veľmi nestabilný. Nerozpráva, ale všetkému rozumie  a s okolím komunikuje posunkami ale pomocou AAK aplikácií na IPade. Má problém so žutím a hryzením, rovnako má zvýšený slinotok. Má veľmi zlú motoriku pravej ruky, ľavú ruku nepoužíva vôbec.

Nič z toho mu však neberie chuť do života – je to živý, veselý, zvedavý chlapec, ktorý presne vie, čo chce!